1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Hovoria muži a ženy odlišným jazykom?

muzi a zeny-aHovoria muži a ženy odlišným jazykom?
Muži a ženy komunikujú odlišne – tieto rozdiely sú obzvlášť dobre pozorovateľné v čisto ženských resp. čisto mužských kolektívoch. Líšia sa v spôsobe komunikácie (ako priamo komunikujú), jej obsahu (o čom komunikujú), ako riešia nezhody a pod. Na tomto sa asi zhodneme všetci. Cieľom tohto článku je poukázať na niektoré výskumne podložené komunikačné odlišnosti mužov a žien, avšak bez toho, aby sme uprednostňovali mužský či ženský princíp. Zároveň by som rada poukázala na to, že uvedené informácie nemožno vzťahovať na každého jedného muža alebo každú jednu ženu. Ide skôr o zovšeobecnené výskumné poznatky, ktoré sa týkajú väčšiny, a nie celej výskumnej skupiny.
Lingvistka Deborah Tannen (1990, 1994) hovorí, že ženy a muži majú odlišný štýl a ciele komunikácie. Ženy hovoria jazykom dôvernosti a vzťahov a tento jazyk aj počujú, zatiaľ čo muži hovoria jazykom postavenia a nezávislosti a počujú zasa tento jazyk.
Napríklad Smythe a Meyer (1994) zistili, že ako u žien, tak u mužov ovplyvňovalo komunikáciu množstvo situačných faktorov vrátane pohlavia osoby, s ktorou hovorili a kontextu rozhovoru.
Pri rozhovoroch v genderovo zmiešanej spoločnosti výskumníci zistili, že väčšinu konverzácie zaobstarávajú muži, čo je priamym dôsledkom skutočnosti, že v mnohých situáciách (napr. na podnikových schôdzach) mávajú viac príležitostí vyjadriť svoje názory. Muži tiež oveľa viac skáču ženám do reči a menia tému rozhovoru tak, aby vyhovovali ich záujmom. Naviac, ak hovorí muž, venuje mu poslucháčstvo oboch pohlaví väčšiu pozornosť, než keď hovorí žena.
Výskum rozhovorov v skupinách rovnakého pohlavia ukazuje, že vo výlučne ženskej skupine ženy naozaj hovoria viac než muži vo výlučne mužskej skupine. Muži medzi sebou radšej hovoria o práci, o športe alebo o činnostiach, ktoré sú im spoločné, zatiaľ čo ženy medzi sebou dávajú prednosť osobnejším témam. Štúdie rozhovorov v spoločnosti toho istého pohlavia navyše ukázali, že rozhovory žien sú menej individualistické a dynamickejšie než rozhovory mužov, že účastníčky si vzájomne dávajú priestor a súhlasne na seba reagujú, sú otvorené pokusom hovoriacich nastoliť vlastnú tému a keď hovoria ostatní, dávajú najavo aktívne načúvanie prikyvovaním a súhlasnými zvukmi ako mmhmm. Je zaujímavé, že ženy sa pritom pri svojich rozhovoroch prerušujú často, výskumníci však zistili, že tieto prerušenia sú spravidla skôr nápomocné než útočné alebo nepriateľské, často krát majú hovoriacemu pomôcť nájsť vhodné slová, aj má ťažkosti niečo vyjadriť.

Rozdiely v mužskej a ženskej komunikácii
Podľa Tannenovej muži a ženy sa vyjadrujú odlišným spôsobom z odlišných dôvodov. Muži používajú komunikáciu, aby si urdžali nezávislosť, zatiaľ čo ženy rozprávajú, aby udržali intimitu. Ženy používajú slová, čím sa emocionálne prepoja a vyjadria pocity. Muži často zdieľajú fakty v správach.
Závery z výskumov ukazujú, že muži častejšie rozprávajú na verejnosti, kým ženy viac hovoria v súkromí. Ak muži rozprávajú, aby si upevnili status, väčšina mužských konverzácii by sa nevyhnutne objavovala na verejnosti, pracovisku. Na druhej strane, ak ženy hovoria, aby vytvorili intimitu, väčšina ženských konverzácií sa bude odohrávať v súkromí, doma.
Muži a ženy tiež odlišne zvládajú konflikt. Zatiaľ čo ženy sa vyhýbajú konfliktu so zámerom udržať intimitu, muži často používajú konflit, aby získali status.
O čom muži a ženy rozprávajú? Muži často hovoria o športe, peniazoch a businesse, ženy najčastejšie diskutujú o iných ľuďoch, pocitoch a vzťahoch. Muži často konverzujú, aby riešili problém, alebo ide o istý druh súťažnia. Ženy sa najčastejšie vyjadrujú, aby pochopili, podporili, apod. Muži typicky používajú presné slová, k veci, bez opisných detailov. Ženy sú detailnejšie, ospravedlňujúce sa a nejasné.

Muži, ženy a neverbálna komunikácia
Neverbálnu komunikáciu mužov v zmiešanej spoločnosti možno opísať skôr ako dominantnú. Muži si, napríklad, nárokujú viac priestoru než ženy a viac narušujú osobný priestor žien, než ženy narušujú ich, a to tým, že k nim pristupujú bližšie, viac sa ich dotýkajú a viac na ne pozerajú. Ženy majú, naopak, tendenciu uhýbať očami, keď na ne muži pozerajú, zasa sa však častejšie na mužov usmievajú – tieto gestá možno vysvetliť ako spoločenské a submisívne.
Najčastejšie pozorovaným neverbálnym správaním, ktoré sa odlišuje medzi pohlaviami, je usmievanie. Ženy sa väčšinou usmievajú a prikyvujú častejšie než muži, a to aj keď sú inštruovaní, aby prejavili súhlas.
Mužom je menej príjemné udržiavať očný kontakt, než ženám. Zjavne to má dočinenia s ich dominanciou, silou a statusom. Priamy očný kontakt je prejavom emócií. Preto, čím menej očného kontaktu udržiavajú, tým menej emócií. Máme tendenciu pozerať sa priamo do očí tomu, koho máme radi a pozeráme sa menej do očí tým, ktorých máme menej radi, alebo sa cítime nepohodlne v ich spoločnosti.
Muži aj ženy používajú gestá, postoje, dotyky a výrazy tváre odlišne. Napríklad, ženy sa usmievajú častejšie a používajú viac výrazov tváre než muži. Pri sedení muži pôsobia uvoľnenejšie, zatiaľ čo ženy pôsobia tenznejšie.
Muži sa cítia menej príjemne v blízkej vzdialenosti. Na druhej strane, ženy sa cítia pohodlnejšie pri zdieľaní osobného priestoru s inými, najčastejšie medzi sebou (interakcie žena - žena). Avšak muži aj ženy zvyknú preukazovať svoj záujem k niekomu tým, nakoľko sú ochotní zdieľať svoj osobný priestor. Je tiež zaujímavé, že ženy preferujú interakcie bok po boku, kým muži uprednostňujú interakcie tvárou v tvár.

Muži, ženy a priateľstvo
Medzi vzťahmi mužov a žien panujú celkom zásadné rozdiely. Zo všeobecného pohľadu možno povedať, že ženy vnímajú za priateľov ľudí, s ktorými sa môžu rozprávať o súkromných záležitostiach, komu môžu prejavovať svoje pocity a zverovať sa s problémami. Ženy najviac vo vzťahoch zdieľajú priateľom viac súkromných informácií než muži. Muži, naopak, hľadajú priateľov, ktorí majú podobné záujmy, kladú dôraz na spoločné uskutočňovanie rôznych aktivít, pričom rozhovorom o pocitoch neprikladajú vyšší význam.
Reis, Senchak a Solomon dospeli k záveru, že hlavným dôvodom, prečo sú vzťahy medzi mužmi menej osobné (intímne) z hľadiska zdieľaných informácií a pocitov, nie sú rozdiely v socializácii, ale to, že muži sa nechcú rozprávať o súkromných záležitostiach, hoci im táto zručnosť nechýba.
Existuje silný rodový rozdiel v úrovni intimity zdieľania. Ženy sa zdieľajú viac než muži, najmä odhalením svojich citov a emócií. Tento rozdiel je najväčší v priateľstvách rovnakého pohlavia: Ženy sa viac zdieľajú iným ženám, než muži iným mužom. Keď sa muži začnú zdieľať už v počiatkoch partnerského vzťahu, môže ísť o súčasť snahy urobiť vzťah intímnejším. Naopak, zdá sa, že zdieľania žien odrážajú ich existujúce city týkajúce sa vzťahu, a nie zámer posunúť vzťah k väčšej intimite.

Zdroje:
Hewstone, Stroebe, 2006. Sociální psychologie.
Smith, Mackie, 1999. Social Psychology.
Tannen, 1995. Ty mi prostě nerozumíš. Jak spolu mluví ženy a muži.

Vypracovala: MG

 

Go to Top