1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Jemnocitný rodič a vzťahová väzba

vztahova vazba-aVzťahová väzba - neviditeľné emocionálne puto, ktoré špecificky spája dvoch ľudí (napr. matka a dieťa). Pri aktivovaní systému vzťahovej väzby (napr. odlúčením) býva emocionálna bolesť z odlúčenia porovnateľná s bolesťou fyzickou. Táto väzba nie je ľubovoľne nahraditeľná cudzou osobou.
Osoby pre vzťahovú väzbu - za priaznivých okolností má každé dieťa počas prvých rokov života aspoň jednu hlavnú osobu pre vzťahovú väzbu. Najčastejšie túto úlohu zastáva matka, avšak nezriedkavo aj otec, najmä ak jemnocitne preberá starostlivosť o dojča. Osoba pre vzťahovú väzbu však nemusí byť rodičom, nakoľko vzťahová väzba medzi dieťaťom a opatrujúcou osobou vzniká na základe častosti kontaktu s dieťaťom.
Jemnocitná osoba - vnímavá k signálom vysielaným dieťaťom, správne ich interpretuje a primerane a rýchlo na ne reaguje. Jemnocit sa od rozmaznávania odlišuje tým, že citliví rodičia podporujú svoje dieťa v získavaní samostatnosti a rozvíjaní komunikačných schopností.
Hierarchia osôb pre vzťahovú väzbu - vzťahové osoby (matka, otec, starší súrodenec, starí rodičia) sú podľa významnosti usporiadané do „pyramídy vzťahovej väzby". Na vrchole pyramídy stojí hlavná osoba pre vzťahovú väzbu, ktorá je vyhľadávaná počas najväčšej úzkosti a stresu, pretože dokáže najlepšie upokojiť dieťa. Osoby pre vzťahové väzby na nižších úrovniach pyramídy môžu zasa upokojiť dieťa pri menších stresujúcich zážitkoch.

Najznámejšiu metodiku na zistenie vzťahovej väzby rozpracovala Ainsworthová, ktorá ju u dieťaťa skúma prostredníctvom testu neznámej situácie. Tento test sa uskutočňuje medzi 12. a 19. mesiacom života dieťaťa v neznámej miestnosti s hračkami. Podieľa sa na ňom matka, jej dieťa a cudzia osoba.
Na začiatku vstúpi matka s dieťaťom do neznámej miestnosti, pričom matka má poskytnúť dieťaťu toľko podpory pri hraní, koľko je potrebné. Po troch minútach vstúpi do miestnosti cudzia osoba, ktorá sa pokúsi o kontakt s dieťaťom. Následne zaznie nenápadné znamenie, že matka má po krátkej rozlúčke s dieťaťom opustiť miestnosť. Týmto sa aktivuje väzbový systém u dieťaťa (prejavuje sa pozorovaním odchádzajúcej matky, volaním za ňou či plačom). Neznáma osoba sa usiluje upokojiť dieťa odpútaním jeho pozornosti smerom ku hre. Po troch minútach sa matka vracia, privinie si dieťa a upokojí ho, až pokým sa spontánne nevráti ku hre. Na základe odlišných reakcií detí na situáciu odlúčenia a návratu matky Ainsworthová rozlišuje tri základné klasifikácie vzťahovej väzby a Mainová dodáva jednu dodatočnú kategóriu.

Bezpečne pripútané deti sa počas odlúčenia správajú priateľsky k cudziemu priateľskému človeku, iné sú neprítomnosťou matky znepokojené. Po návrate matky prejavujú radosť, vyhľadávajú kontakt s ňou a po krátkom čase sa opäť vracajú k hrovým aktivitám. Opatrujúca osoba týchto detí reaguje na ich potreby a signály veľmi jemnocitne, spoľahlivo a rýchlo a je emocionálne dostupná. Ak sa aj vyskytli nedorozumenia v „čítaní" signálov, dieťa vnímalo už snahu vzťahovej osoby o porozumenie, čím aj táto skúsenosť bola vnímaná pozitívne.
U Neisto-vyhýbavo pripútaných detí v čase neprítomnosti matky nezaznamenávame v správaní viditeľný distres, známky hnevu či úzkosti. Tieto deti pokračujú v skúmaní hračiek v experimentálnej miestnosti, aj keď s menším zaujatím a vytrvalosťou. Niekedy však matku nasledujú pohľadom, keď opúšťa miestnosť. Po návrate ju ignorujú, prípadne sa aktívne vyhýbajú jej blízkosti. Spangler a Grossman však zistili, že napriek absencii viditeľného distresu detí sa pri odlúčení zvýšila hladina kortizolu (indikátor prežívania stresu) a pulzová frekvencia. Osoby pre vzťahovú väzbu týchto detí oceňujú autonómiu bez potreby telesného kontaktu a bez plaču. Deťom sa dostáva menej jemnocitných odpovedí a viac odmietania, čím sa naučia potláčať svoj protest a plač pred vzťahovou osobou.
Neisto-ambivalentne naviazané deti sú úzkostné a závislé od matky. Už pred prvým odlúčením pozorujeme skleslosť a obavy z priateľskej cudzej osoby. V priebehu odlúčenia sú mimoriadne znepokojené až zlostné, len ťažko sa nechajú upokojiť. Vykazujú menej bádateľského správania, pretože svojou vzťahovou osobou neboli veľmi posmeľované. Rovnako úseky, na ktoré sa vzďaľujú od svojej matky, sú podstatne menšie než u bezpečne pripútaných detí. Po návrate matky váhajú medzi nadviazaním kontaktu a odporom z priblíženia, ktorý prejavujú dupaním, odstrkovaním alebo odvracaním sa. Matky sú často zneistené vysielaním protirečivých signálov svojho dieťaťa. Opatrujúce osoby týchto detí pravdepodobne aj pri svojich rodičoch zistili, že na ich signály vzťahovej väzby niekedy odpovedali poskytnutím ochrany a bezpečia, kým inokedy reagovali odmietavo. Pri tomto dvojitom posolstve dieťa nakoniec nevie, na ktorú odpoveď svojej matky sa má vlastne spoľahnúť. Tým sa zároveň predlžuje čas potrebný na upokojenie dieťaťa.
Dezorganizovaná/dezorientovaná vzťahová väzba sa prejavuje tak, že deti napríklad bežia k matke/vzťahovej osobe, náhle zastavia, otočia sa a bežia smerom od nej. Ustrnú vo svojich pohyboch, stereotypne kolíšu rukami, kníšu sa v kolenách pri približovaní, pri obave z cudzej osoby sa vzdialia od vzťahovej osoby a oprú si hlavu o stenu. Podobne ako u neisto pripútaných detí, aj u detí s dezorganizovanou vzťahovou väzbou boli fyziologicky zistené vysoké hodnoty stresu. Počas odlúčenia sa pozerajú na dvere a kričia za vzťahovou osobou. Po jej návrate sa opäť v tichosti odvrátia, prípadne sa na chvíľu vzpriamia na pozdrav, následne sa ale „zrútia" na podlahu. Dezorganizovane pripútané deti mávajú rodičov, ktorí sú spravidla zaťažení zážitkom nespracovanej traumy. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že rodičia svoje obavy a bezmocnosť prenesú na svoje dieťa, predovšetkým ak im jeho správanie pripomína vlastnú traumatickú skúsenosť. Dieťa tak v niektorých situáciách vníma svoje vzťahové osoby ako hrozivé, kým v situáciách nesúvisiacich s traumou zažíva rodiča ako starostlivého a emocionálne dostupného.

Vypracovala: MG
Zdroje:
BRISCH, K. H. 2011a. Poruchy vztahové vazby. Od teorie k terapii.
BRISCH, K. H. 2011b. Bezpečná vzťahová väzba. Attachment v tehotenstve a v prvých rokoch života.
HAŠTO, J. 2005. Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti.
MAIN, M. 2000. The Organized Categories of Infant, Child and Adult Attachment: Flexible vs. Inflexible Attention Under Attachment-Related Stress.

 

Go to Top