1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Keď chcú dospievajúci v škole získať pozornosť

pozornost-aExistujú dva najbežnejšie chybné prístupy, ktoré rodičia používajú vo svojej výchove. Jedným z nich je deti rozmaznávať, robiť všetko za ne a vzdať sa akýchkoľvek požiadaviek, a druhým spôsobom je autoritatívnosť, teda snaha prinútiť mládež, aby sa podriadila a prispôsobila. Dôsledkom takýchto výchovných postupov môžu byť rôzne ciele nevhodného (chybného) správania, ktoré sa následne prejavujú aj v školskom prostredí a ktoré Dreikurs rozlišuje nasledovne: pozornosť, moc, odplata, neadekvátnosť a hľadanie rozptýlenia. Slovo „chybné" znamená, že dospievajúci nesprávne predpokladá, že tieto ciele musí dosahovať, aby získal určitú dôležitosť.

Pozornosť
Adolescenti sa až tak nezaoberajú získavaním pozornosti dospelých, ako je to u menších detí. Získavanie pozornosti je správanie, ktoré u dospievajúcich častejšie vidíme v súvislosti s ich rovesníkmi. Potrebujú objavovať spôsoby, ako si získať uznanie užitočným spôsobom. Čím viac sú schopní cítiť, že spoločnosti niečím prispievajú, tým menej sú nútení presadzovať sa vyvyšovaním nad iných. Ak sa však takéto správanie (klaunovstvo, bizarné obliekanie, hlučnosť, predvádzanie sa pred ostatnými) predsa len vyskytuje, je vhodné venovať mu stále menej pozornosti a tiež poskytnúť dospievajúcemu príležitosť, aby mohol získať uznanie prospešným spôsobom. Študenti, ktorí sa takto správajú, chcú vlastne povedať: „Všímajte si ma. Chcem byť v centre pozornosti."
Snaha zavďačiť sa, potešiť učiteľa, sa spočiatku nepodobá na vyrušovanie. Žiak sa však vtiera do učiteľovej priazne, chce, aby sa mu venoval prednostne, často na úkor ostatných spolužiakov. V konečnom dôsledku usiluje o pozornosť rovnakým spôsobom, ako pri iných aktívnych formách vyrušovania. Pasívne správanie zamerané na pozornosť (t.j. žiak nezískava pozornosť hlasným vyrušovaním - aktívne, ale naopak pasivitou a zámerným pracovaním pod svoje možnosti) pozorujeme u žiakov, ktorí pracujú na hodinách veľmi pomaly, pričom mimo vyučovania zjavnú pozornosť nepozorujeme.

Ako sa študent správa, keď chce získať pozornosť
Hlučný, nepokojný, predvádza sa, snaží sa potešiť nevhodným spôsobom, vykrikuje, šaškuje, je hyperaktívny.

Ako študent reaguje na upozornenie
Prestáva s rušivým správaním – ale iba na krátky čas.

Ako sa cíti učiteľ
Podráždený, otrávený, alebo aj pobavený, tendencia považovať študenta za otravného, nepríjemného, zaberajúceho priveľa času.

Pozitívne nasmerovanie a využitie snahy získať pozornosť
Často sa im páči, keď získajú uznanie, keď urobia niečo, čo je spoločensky prospešné.

Možné povzbudzujúce úlohy
Robí verejné vyhlásenia, hrá v divadle, účinkuje v speváckom zbore, hrá na hudobnom nástroji, je atlétom, hrá hocijakú pomocnú úlohu, kde je ho vidieť.

Riešenie problémového správania v škole
Takéto správanie je niekedy prospešné ignorovať (Neignorovať dieťa, iba jeho nežiaduce správanie). V triede dospievajúcej mládeže je to však menej účinné, ako u mladších detí, pretože mnoho dospievajúcich sa predvádza pred rovesníkmi. Najlepším prístupom sa ukazuje oddeliť dospievajúceho od situácie. Nezabudnite mu povedať, že sa môže vrátiť naspäť do triedy, keď bude pripravený spolupracovať. Nejde o to vyvinúť na študenta nátlak, chceme len dobrú atmosféru v triede. Vhodnou stratégiou je tiež venovať pozitívnu pozornosť vtedy, keď sa žiak správa adekvátne.
Ak na hodine študent vyrušuje, je účinné nejakým spôsobom vyrušiť ho, urobiť niečo nečakané. Napríklad tým, že bez slova podídeme bližšie k jeho lavici, alebo pozrieť sa na žiaka začudovaným pohľadom, zmeniť tón hlasu, zapnutie alebo vypnutie svetiel v triede, položiť mu otázku.
Výbornou metódou na utlmenie nevhodného správania je použitie humoru, avšak dobráckeho a nezraňujúceho. Premyslite si, ako možno podporiť žiaka, aby bol namiesto vyrušovania schopný získať pozornosť pozitívnymi skutkami. Každý žiak v niečom vyniká, má nejakú kladnú vlastnosť alebo schopnosť. Keď žiaci veria, že majú svoje miesto a dokážu zaujať pozitívnym spôsobom, budú sa snažiť v ňom pokračovať.
Keďže cieľom učiteľa je dosiahnuť, aby študenti považovali triedu za „svoju", „našu", nie za „učiteľovu", môžu pri riešení problému požiadať o pomoc skupinu. To je obzvlášť prospešné, ak sa predtým v triede rozprávalo o účeloch nevhodného správania. Učiteľ sa môže napríklad spýtať triedy: „Trieda, čo sa tu teraz deje?"
Najmä u starších detí a adolescentov sa osvedčuje používať I-message (Ja-odkaz). I-message má mať oslovenie a štyri časti: (Meno), keď ty robíš ..., ja cítim ..., pretože ..., prosím ťa, prestaň s tým. Je dobré, ak je I-message čo najkonkrétnejší. Príklad: Jožko, keď na hodine neustále hovoríš niečo svojmu spolužiakovi, cítim sa vyrušený, pretože si myslím, že ma nepočúvaš, prosím ťa, prestaň s tým.

Vypracovala: MG
Zdroje:
ČECHOVÁ, D. a kol.. Integrácia žiakov v podmienkach základných a špeciálnych základných škôl. Príručka na prácu so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.
DREIKURS, R., GREY, L.. Logické dôsledky. Praktická príručka ako naučiť deti a dospievajúcu mládež zodpovednému správaniu.
DREIKURS, R., SOLTZ, V. Deti ako výzva.
WALTON, F. X. Ako vychádzať s dospievajúcimi doma a v škole. Príručka pre rodičov, učiteľov, riaditeľov škôl a psychológov.

 

Go to Top