1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Rodinná konštelácia, súrodenecké vzťahy

surodenecke konstelacie-aRodina je dynamickým celkom - po narodení každého dieťaťa sa vytvárajú nové vzorce interakcií medzi členmi rodiny. Známy psychológ Alfred Adler nahliadal na poradie narodenia detí ako na dôležitý faktor rozvoja osobnosti a jej typických vlastností. Neskôr jeho teóriu rozpracoval psychológ Kevin Leman, ktorý rozlíšil a charakterizoval niekoľko základných typov súrodeneckej konštelácie: prvorodení, druhorodení, prostrední, najmladší a jedináčikovia.

K najtypickejším vlastnostiam prvorodených detí patrí perfekcionizmus, spoľahlivosť, svedomitosť, vážnosť, kritickosť, systematickosť, vážnosť. Prvorodení sú často študijné typy, bývajú zameraní na cieľ, dokážu sa presadiť, sú obetaví, konzervatívni, vrúcni, loajálni, spoliehajúci sa sami na seba, dôverujú v autoritu a poriadok. Skutočnosť, že prvorodení bývajú zvyčajne veľmi cieľavedomí, pramení z toho, že čerství rodičia sú voči svojmu prvému dieťaťu prehnane úzkostliví a neistí, a súčasne prísni a nároční. Prvorodené deti sa snažia nájsť si exaktné povolania, ktoré si vyžadujú presnosť, húževnatosť, vysokú mieru sústredenia a sebadisciplínu.

Jedináčik je považovaný za „superprvorodeného"; platí preňho to isté, čo pre prvorodených, akurát sú tieto vlastnosti ešte zvýraznené. Jedináčikovia sú perfekcionistickí, systematickí, svedomití, spoľahliví, kritickí, vážni, konzervatívni, opatrní. Sú tiež študijné typy. Keďže ich kontakty v rodine sa týkali len matky a otca, často mávali problémy s nadväzovaním vzťahov s vrstovníkmi. Podstatne lepšie vychádzajú s oveľa staršími ľuďmi, alebo naopak, s oveľa mladšími. Boli vychovávaní prísne a často sa z nich stávajú malí dospelí. Navonok pôsobia veľmi vyspelo a vyrovnane. Vnútorne však môžu pociťovať určitú menejcennosť, pretože už odmalička boli vedení k vysokým výsledkom. Mnohokrát sa stáva, že u jedináčikov sa stretávajú vlastnosti najstaršieho aj najmladšieho dieťaťa. Na jednej strane môžu byť samostatní a zodpovední, no na strane druhej môžu pociťovať tiež strach či hnev, pretože boli v detstve tak rozmaznávaní.

Druhorodené dieťa môže staršieho súrodenca napodobňovať, ale častejšie sa stáva, že imituje jeho pravý opak. Vytvára si tak opačné črty osobnosti, záujmy, postoje, než má starší súrodenec. Vyznačuje sa dobrými pozorovacími schopnosťami, sociabilitou a snahou uspieť v oblastiach, ktoré sú mimo záujmu starších súrodencov. Nadmerná súťaživosť môže vyústiť až do rebélie a veľkého sklamania pri neúspechu.

Prostredné deti je zo všetkých ostatných kategórií najzložitejšie definovať či zovšeobecniť. Majú totiž veľa spoločného s druhorodenými, nakoľko veľa rodín má práve tri deti. Prostredné dieťa je najvýznamnejšie ovplyvňované najbližším starším súrodencom. Môže sa teda uňho objaviť čokoľvek, čo sa odvíja od staršieho súrodenca. Vo väčšine prípadov sa objavujú protikladné tendencie. Prostredné deti sú tak výsledkom rôznych tlakov z rôznych strán. Môžu byť samotári či spoločenskí, depresívni či bezstarostní, súperiví či tolerantní, rebeli či zmierovatelia, agresívni či pacifisti. Vyskytnúť sa môžu tiež pocity odstrčenosti a prebytočnosti, nakoľko sú prostredné deti neustále predbiehané mladšími či zatlačované staršími súrodencami. Preto je pre nich asi najviac dôležitý význam skupiny vrstovníkov, medzi ktorými sa cítia výnimoční. Prostredné deti možno charakterizovať ako pomerne uzavreté, nezávislé, pokojnejšie a vyrovnané.

Najmladšie deti sú často považované za extrovertovaných zabávačov, ktorí majú schopnosť manipulovať ľuďmi naokolo. Sú tiež srdeční, nekomplikovaní, nadšení a bezstarostní. Ďalšími vlastnosťami sú spoločenskosť, veselosť, obľúbenosť. Môžu však byť aj kritickí, temperamentní, netrpezliví, rozmaznaní či prudkí. Usilujú sa získať si pozornosť a dosiahnuť niečo významné, motivuje ich túžba po pochvale a povzbudení. Zvyčajne ich lákajú pomáhajúce profesie.

Kým prvorodení bývajú zvyčajne úspešnejší v exaktných prírodných vedách, u neskôr narodených je to skôr v oblasti biológie či sociálnych vedách, ktoré sú založené na správnom definovaní problému.
Napriek tomu, že všetci súrodenci žijú v tej istej rodine, sú medzi nimi výrazné odlišnosti. Z hľadiska vekového odstupu je ako ideál chápaný vekový rozdiel 3 roky. Ak sa objaví rozdiel 5 a viac rokov, vzniká akoby druhá rodina a súrodenci budú mať črty jedináčikov. Ak je vekový rozdiel menší, narastá pravdepodobnosť súperenia a rivality súrodencov.

Prečítajte si aj Kam s problémami? (Deti a mládež)

Zdroje:
DREIKURS – FERGUSON, E. 2005. Adlerovská teória.
LEMAN, K. 1997. Sourozenecké konstelace.
ČECHOVÁ, D. 2005a. Vplyv poradia narodenia na osobnosť chlapcov a dievčat.
SZOBIOVÁ, E., JANSOVÁ, D. 2005. Tvorivosť a poradie narodenia v súrodeneckej konštelácii.

Spracovala: MG

 

Go to Top