Ako si zlepšiť pamäť

  • Vytlačiť

pamat-aPonúkame vám zopár tipov, ako možno trénovať a zdokonaliť svoju pamäť. No a dobrú pamäť možno využiť nielen pri učení sa. Zo začiatku to možno pôjde trochu kostrbato, ale keď si osvojíte pár týchto trikov, učenie bude zaručene zábavnejším procesom a poznatky sa oveľa dlhšie udržia v pamäti.

Zhlukovanie
Je známe, že v krátkodobej pamäti si udržíme 5-9 prvkov (t.j. náhodných písmen, číslic, tvarov ai). Môžeme však zväčšiť veľkosť zhlukov, a tým zvýšiť počet znakov, ktoré si zapamätáme.
Príklad:
Zapamätajte si rad čísel: 149216201945. Ako na to?
Môžeme sa snažiť zapamätať si všetkých dvanásť čísel v prípade, keď rad „prekódujeme" do formy 1492-1620-1945 a potom uložíme do krátkodobej pamäti iba tieto tri zhluky. Ešte ideálnejšie je dať týmto číslam nejaký význam (napr. ak sa tam nachádzajú čísla pripomínajúce dátum narodenia niekoho blízkeho, dátum nejakej významnej udalosti, šťastné číslo a pod.).

Vytváranie predstáv
Veľmi účinným prostriedkom je mnemotechnika. Ide o mentálne pomôcky, pomocou ktorých si dokážeme lepšie zapamätať rôzne veci.
Príklad:
Poradie jednotlivých planét od Slnka: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, (Pluto) si možno zapamätať pomocou vety: Možno Venuša Zmierni Môj Jesenný Smútok – Už Nebudem Plakať.
Alebo: Známy polomer zemegule (6378 km) si ľahko zapamätáme podľa vety: Šetri sedem oslov.

Vyskúšajte tiež metódu loci (loci znamená v latinčine „miesta"). Táto metóda funguje obzvlášť dobre pri postupnosti vzájomne nesúvisiacich slov (napr. zoznam na nákup).
Prvým krokom je naučiť sa spamäti priestory (vám dobre známe), ktorými budete postupne prechádzať, ak pomaly pôjdete svojím bytom. Vstúpite hlavnými dverami do predsiene, najskôr sa obrátite ku knižnici v obývačke, potom k televíznemu prijímaču, následne k záclonám na okne atď.
Druhým krokom je, že si vytvoríte predstavu, ktorá spája prvé slovo (ktoré sa máte neučiť) k prvému miestu, inú predstavu, v ktorej má druhé slovo vzťah k druhému miestu atď. Pokiaľ sú tieto slová položkami, ktoré máte nakúpiť, napr. chlieb, vajíčka, pivo, mlieko a slaninu, môžete si predstaviť plátok chleba pribitý na hlavných dverách, vajíčko, ktoré visí v predsieni na lampe, plechovku piva v knižnici, reklamu na mlieko v televízii a záclony ušité z obrovských plátkov slaniny. Akonáhle ste si položky týmto spôsobom zapamätali, môžete si ich ľahko postupne vybaviť tak, že si jednoducho znovu túto cestu bytom v duchu prejdete. Každé miesto vyvolá predstavu a každá predstava vybaví slovo.

Vytváranie predstáv je taktiež používané v metóde kľúčových slov pri učení sa slovíčok v cudzej reči. Predpokladajme, že je potrebné naučiť sa španielske slovo „caballo", označujúce slovo „kôň". Metóda kľúčových slov sa skladá z dvoch krokov.
Prvým krokom je určiť časť cudzieho slova, ktoré znie ako slovenské slovo. Napríklad slovo balón by mohlo slúžiť ako kľúčové slovo. Ďalším krokom je vytvorenie predstavy, ktorá spája kľúčové slovo a slovenský ekvivalent, napríklad kôň, ktorý kope do balóna. Tak dochádza k vytvoreniu zmysluplného spojenia medzi španielskym a slovenským slovom. Aby sme si vybavili význam slova caballo, najprv si vybavíme slovo balón a potom uloženú predstavu, ktorá kľúčové slovo spája s koňom. Môže sa zdať, že metóda kľúčových slov je príliš zložitá, ale štúdie ukázali, že do značnej miery uľahčuje učenie slovíčok v cudzom jazyku.

Prepracovanie
Ak je potrebné zapamätať si nejaký údaj, je účinné rozviesť jeho význam pomocou otázok. Predstavme si, napríklad, že čítame článok v novinách o epidémii v Brooklyne, ktorú sa lekári snažia zvládnuť. Aby sme túto informáciu rozviedli, môžeme si položiť otázky ohľadom príčin a súvislostí epidémie: Je táto choroba prenášaná ľuďmi alebo zvieratami? Šíri sa táto choroba vodou? Zakážu zdravotníci vstup cudzím osobám do mesta v snahe dostať epidémiu pod kontrolu? Ako dlho bude epidémia trvať? Otázky zaoberajúce sa príčinami a následkami udalosti sú obzvlášť účinným prepracovaním, pretože každá otázka vytvára zmysluplné spojenie či vodítko k vybaveniu udalosti.

Organizácia
V jednej štúdii sa osoby snažili zapamätať si zoznam vzájomne nesúvisiacich slov (slová veľkými písmenami), ktoré si mali zorganizovať do vlastnej vymyslenej poviedky.

DREVORUBAČ vyrazil ako ŠÍP z lesa, obul si KORČULE, minul ŽIVÝ PLOT a zastavila ho KOLÓNIA KÁČEROV. Vyliezol na NÁBYTOK, o ktorý sa mu roztrhla PANČUCHA, keď sa ponáhľal k VANKÚŠU, na ktorom ležala jeho MILENKA.

Keď potom boli testované znalosti 12 takýchto zoznamov (s celkovým počtom 120 slov), vybavili si viac ako 90% slov. Pokusné osoby, ktoré nepracovali s touto organizačnou metódou si, naopak, vybavili iba 10% slov.
Najúčinnejším spôsobom štúdia je mať stále túto organizáciu na pamäti. Môžeme, napríklad, zachytiť časť organizácie kapitoly tak, že si nakreslíme hierarchický strom. Pamäť má najväčší prospech z vlastnoručne vypracovanej organizácie.

Účinok prvého
Položky (napr. odstavce) vyznačujúce začiatok a koniec udalosti, zoznamu, inzerátu či učebnej látky sa zapamätávajú ľahšie než položky uprostred – ak tieto prostredné položky nemajú pre nás nejaký zvláštny význam. Ide o tzv. účinok prvého. Na tento efekt by sme mali pamätať napríklad pri učení sa látky, aby sme viac času venovali učeniu sa „jadra" učiva, v ktorom sa spravidla nachádzajú tie najdôležitejšie informácie.

Nácvik reprodukcie
Predpokladajme, že máme k dispozícii dve hodiny k štúdiu textu, ktorý dokážeme prečítať približne za pol hodiny. Opakované čítanie úlohy štyrikrát po sebe je zvyčajne oveľa menej efektívne, ako keď si ho prečítame iba raz a budeme si sami klásť otázky, ktoré sa ho týkajú. Potom si môžeme znovu prečítať jeho vybrané časti, aby sme si vyjasnili body, ktoré sme si po prvýkrát ťažko vybavovali a prepracovať ich tak, že budú medzi sebou a so zvyškom textu obzvlášť dobre prepojené. Snaha o vybavenie je efektívnym využitím študijného času.

Prečítajte si tiež Aký ste študijný typ?

Zdroje:
ATKINSON, R. L. 2003. Psychologie.
CUMMINSOVÁ, D. D. 2006. Záhady experimentální psychologie.
RUISEL, I. 1988. Pamäť a osobnosť.
STERNBERG, R. J. 2002. Kognitivní psychologie.

Spracoval: MG