1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Ako nestratiť duševné zdravie

psychohygiena-aPsychickú pohodu či vnútornú radosť – to sú hodnoty, ktoré by si chcel zachovať asi každý. Nie každý však vie, ako na to. Jedným z účinných spôsobov, ako si svoju duševnú rovnováhu udržať, je poznanie zásad psychohygieny a jej vytrvalé uplatňovanie vo svojom živote.

Duševné zdravie – čo to je?
Je to stav, kedy všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky, umožňujú správne, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a riešiť bežné aj neočakávané úlohy, stále sa zdokonaľovať a prežívať uspokojenie zo svojej činnosti.

Psychohygiena – čo to je?
To je súhrn podmienok potrebných na zabezpečenie duševného zdravia, psychickej pohody a výkonnosti. Sú to teda všetky prostriedky (zásady, návody), ktorými môžeme dosiahnuť duševné zdravie.

Základom celej psychohygieny je poznanie seba. Teda existujú určité všeobecne platné zásady, ktoré by pri správnej psychohygiene mali byť dodržiavané, avšak každý z nás má aj svoje špecifické spôsoby, ktoré pomáhajú napr. zvýšiť pracovný výkon, relaxácie atď. Pokiaľ tieto svoje zásady efektívneho fungovania poznáme, je to polovica úspechu.

ZÁKLADNÉ ZÁSADY PSYCHOHYGIENY

Životospráva
- adekvátne stravovanie – sem patria všetkým známe zásady stravovania (vyvážená strava, jesť v menších množstvách a častejšie, ...).
- dostatočný spánok (6,5 – 9,5 h.) – aj spánok je aktívny proces, dochádza pri ňom k ukladaniu a prehlbovaniu učiva a vedomostí, ktorým sme sa venovali predošlý deň.
- vyhýbanie sa návykovým látkam – negatívne ovplyvňujú chemické procesy v mozgu. Niektoré návykové látky aj po jednorazovom užití zostávajú v tele (v krvi a moči) až 4-6 týždňov, kým sa s nimi telo vysporiada. Pri nárazovom učení je vhodné energetické nápoje nahradiť napr. sypaným zeleným alebo čiernym čajom, ktoré povzbudzujú koncentráciu pozornosti na podstatne dlhší čas a navyše neobsahujú škodlivé látky.

Vyhovujúci režim a skladba pracovných aktivít, záujmových aktivít a odpočinku
- denné biorytmy – poznanie svojej výkonovej krivky, pretože produktivita práce v jednotlivých častiach dňa kolíše. Napriek tomu, že každý z nás má svoj vlastný režim dňa, je krivka produktivity približne rovnaká. Najvyšší výkon doobeda (9-11 hod.) a poobede (14-17 hod.), najnižší medzi 13 – 14 hod. Z krivky je tiež zrejmé, že nemá význam venovať sa učeniu v noci, pretože efektivita učenia je veľmi nízka. Je preto lepšie vyspať sa a ráno si skôr privstať.
- dlhodobé nerešpektovanie uvedenej krivky výkonnosti sa môže prejaviť únavou, zhoršenou schopnosťou koncentrácie, podráždenosťou, bolesťami hlavy, poruchami spánku či nedostatočnou kreativitou).
- denné aktivity by sme si mali naplánovať tak, aby sme striedali intervaly záťaže (práca/učenie,...) s časom pre odpočinok (obed, relaxácia, prechádzka,...). Rozmedzie, kedy sa dokážeme úplne sústrediť na prácu, je asi 1,5 – 2 hodiny. Po uplynutí tejto doby je potrebné zmeniť činnosť. Ideálnym spôsobom je striedanie fyzickej a mentálnej činnosti.
- správny time-management - ABCD analýza - V zozname úloh na najbližší pracovný deň alebo obdobie si označte úlohy písmenom A, ak ide o úlohy naliehavé a dôležité (napr. učenie sa na skúšku), písmenom B ak ide o úlohy dôležité ale menej naliehavé (napr. vrátiť požičanú knihu), písmenom C ak ide o úlohy menej dôležití a naliehavé (napr. upratať byt) a písmenom D ak ide o úlohy málo dôležité a málo naliehavé (napr. hranie na PC). Aj v tomto prípade sa pridržiavame zásady striedania náročných a oddychových úloh.

Partnerské, rodinné, priateľské vzťahy
- vyhradiť si čas na rodinu a spoločenský život
- sociálna opora – nakoľko nám ľudia, ktorí nás obklopujú, dokážu poskytnúť pomoc, vypočutie a pochopenie, keď to najviac potrebujeme

Ujasnená celková koncepcia seba, sveta a svojej práce
- pozitívny obraz seba (uvedomovanie si svojich kladných, ale aj záporných stránok, vážiť si seba samého)
- proaktívnosť (činorodosť, aktívnosť, t.j. nie len „reaktívnosť" – reagovanie na to, čo mi „prinesú" okolnosti),
- vzájomnosť, spolupatričnosť s druhými ľuďmi,
- optimistický svetonázor, zmysel pre humor.

V čom teda spočíva prínos poznania zásad psychohygieny?
• v prevencii psychických ochorení,
• v lepšej pracovnej výkonnosti,
• vo fungujúcich sociálnych vzťahoch,
• v subjektívnej spokojnosti.

Prečítajte si aj Depresia alebo depka - ako ich rozlíšiť?

Zdroj: Internet
Spracoval: MG

 

Go to Top